Bezkofeínová káva

Napriek tomu, že pijeme kávu z jednej strany kvôli jej povzbudivým účinkom, za ktoré môže kofeín obsiahnutý v kávovom zrne, na strane druhej si ju mnoho ľudí obľúbilo aj vďaka jej nezameniteľnej chuti a aróme. Skutočnosť je taká, že aj káva bez kofeínu môže chutiť dobre, i keď nebude nikdy taká, ako káva bez procesu odkofeínovania, napriek tomu, že sa kofeín až tak veľmi nepodieľa na chuti kávy ako takej.


 Prečo káva bez kofeínu?

Prvá úspešná extrakcia sa podarila nemeckému chemikovi Rungeovi v roku 1820, ako odpoveď na nespavosť jeho priateľa a veľkého básnika Goetheo. O jej komerčné využitie sa neskôr postaral Ludwig Roselius, ktorý na ne pôsobil horúcou vodnou parou ešte pred tým, ako sa mal kofeín zo zrnka vyextrahovať.

 


 Ako sa to robí ?

Nepriama metóda – spôsob, pri ktorom sa používajú organické rozpúšťadlá ( chloroform, etylacetát …). Čo sa týka napríklad etylacetátu, ten je  pre ľudský organizmus úplne neškodný. Zelené kávovníkové zrná sa naparujú vodnými parami, aby sa zväčšili a umožnili tak lepší prienik rozpúšťadla. Kofeín sa pri namáčaní  naviaže na rozpúšťadlo. Potom sa zrno opäť naparuje aby bolo možné odstrániť všetky zvyšky rozpúšťadla. Metylchlorid je ako rozpúšťadlo najlepší, neviaže na seba ostatné aromatické látky, bohužiaľ je jeho používanie zakázané, nakoľko tento proces  poškodzuje ozónovú vrstvu.

Švajčiarska metóda – je to proces , pri ktorom sa na odkofeínovanie používa iba voda. Princípom tejto pomerne drahej metódy je namáčanie kávových zŕn vo vode, následná extrakcia odstredivou silou v ktorej sa vylúhuje kofeín a všetky rozpustné a aj vonné prchavé látky. Pomocou filtrov s aktívnym uhlíkom sa vyfiltruje z extraktu kofeín, voda sa odparením zredukuje na koncentrát, ktorý sa so zvyšnými aromatickými látkami vracia späť do zrnka.

Metóda pomocou superkritických plynov – táto metóda využíva plyny, ktoré sa pod určitým tlakom stávajú kvapalinami a používajú ako rozpúšťadlá. Kofeín naviazaný na plynnú zložku sa odstráni pomocou absorpcie s recirkuláciou plynu. Touto metódou sa síce odstraňuje iba kofeín, ale proces je energeticky a technologicky náročný, preto aj značne nákladný.

Kofeín odstránený z kávového zrnka sa potom ďalej využíva napríklad vo farmaceutickom alebo potravinárskom priemysle. Treba ďalej rátať s tým, že pri všetkých týchto metódach je odkofeínovanie úspešné na 97%. Ďalej môže zrnko takejto kávy obsahovať chemické prímesy, ktoré musia nahradiť niektoré aromatické alebo chuťové vlastnosti stratené pri procese.

 


Tak ako… piť či nepiť?

Kávičkari zbožňujú ako chuť a arómu čerstvo praženej kvalitnej kávy, tak aj účinky kofeínu, ktorý stimuluje centrálnu nervovú sústavu a podnecuje človeka k väčšej pozronosti, k tvorivosti, niekto by mohol povedať že dokonca až k chuti do života. Napriek tomu sú však medzi nami ľudia, ktorým môže konzumácia kofeínu spôsobovať vážne zdravotné ťažkosti kvôli citlivosti na naň.  Práve vďaka káve bez kofeínu si môžu aj oni vychutnať tento nápoj. Nezabúdajme tiež na tehotné alebo dojčiace mamičky, ktorým sa chuť na kávu počas tehotenstva nestratila a konzumáciu kofeínu im lekár odporučil obmedziť alebo úplne vylúčiť. Myslím že v prípade bezkofeínovej kávy si teda musí na otázku piť či nepiť odpovedať každý jedinec sám, určite by ho však nikto za jej pitie nemal „odsudzovať“

Do pozornosti sa možno oplatí uviesť aj fakt, že nie každá káva, ktorú pijete, má rovnaký obsah kofeínu. Robusta môže obsahovať až 2-krát viac kofeínu ako arabika a espresso (max 30 ml) má minimálne o polovicu menej kofeínu ako instantná, zalievaná alebo prekvapkávaná káva. Takže, ak nemáte problém vypiť plechovku Coca Coly, nemali by ste mať problem ani s jedným maličkým espressom kvalitnej arabiky. 🙂

 


Vedeli ste že?  Brazílski vedci sa usilujú o vyšlachtenie kávovnika, ktorý by neobsahoval kofeín. Vyšlachtením sa snažia odobrať z kávovníka kľúčový gén pre tvorbu kofeínu. Zatiaľ síce ešte nie je jasné, do akej miery budú tieto zrná z brazílskeho výskumu vhodné na prípravu kávy. Vedci to odhadujú približne na 10 rokov, kým bude možné pripraviť bezkofeinovú kávu prírodne (i keď za pomoci genetickej modifikácie). (informácia z roku 2017)

 

 

Použité zdroje

Knižné zdroje:

AUGUSTÍN, J. : Pri káve o káve a kávovinách.  Vydavateľstvo YOTA s.r.o. v Brne 2016  ISBN: 978 – 80 – 7462 – 851 – 1

0 komentárov k “Bezkofeínová kávaPridajte vlastný →

Pridaj komentár